Hipoterapia je rozsiahla oblasť poznatkov a možností využitia pre pomoc ľuďom. Už v polovici 19. storočia, Ľudovít Štúr spozoroval blahodarné účinky jazdy na koni, aj napriek tomu tieto liečebné spôsoby, ešte stále len spoznávame. Pre niektorých môže byť fascinujúce čo dokáže nemé štvornohé stvorenie „len“ vlastnou energiou a spôsobom pohybu. Kôň na človeka pôsobí fyzicky aj psychicky. Vplyvom konského kroku môžeme sledovať pozitívne motorické zmeny, hlavne pri pacientoch s detskou mozgovou obrnou, ktorá môže mať rôzne formy klinického prejavu. Pri tejto diagnóze zohráva dominantnú úlohu komplexná rehabilitácia, ktorej súčasťou môže byť aj práve hipoterapia.

Kôň v dnešnej dobe znamená citové obohatenie života človeka. Jeho využitie nabáda k vedomému i nevedomému liečebnému procesu pri rozsiahlom zábere diagnóz a ich symptómov. Pri zvažovaní použitia koňa v liečbe, prevencii a rehabilitácii telesných ochorení, máme na zreteli mechanické pôsobenie koňa na človeka ale nemožno obísť ani tému psychológie. Vzťah človeka a zvieraťa siaha hlboko do histórie duchovna a duševna (Hornáček et al. 2021).

Elektrotechnikou ťažko napodobniť zdroj komplexných mechanických pohybových impulzov, základných psychologických, pedagogických a resocializačných vplyvov, a iných terapeutických účinkov vo význame koňa. Mechanické podnety a psychiku možno veľmi efektívne spojiť pri ovplyvňovaní postúry. Najstarší lokomočný systém je limbický systém. Spolu so psychologickými a emotívnymi vplyvmi z fylogenetického a ontogenetického pohľadu sú najmenej zraniteľnými a úzko spätými oblasťami, ktoré sú základňou pre liečbu pomocou koňa (Hornáček et al. 2021).
 
Základom liečby je fakt, že zviera prítomné pri osamelosti alebo ochorení človeka je jeho najvernejším a často jediným priateľom. Kladný vzťah človeka so zvieraťom môže prispieť k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Valenta (2003) predstavuje animoterapiu ako terapiu využívajúcu prítomnosť zvieraťa k rôznym formám terapeutického kontaktu s človekom.

Podľa Gútha (2018) je možné použiť aj pomenovanie zooterapia – animal therapy. Označenie terapeutické zviera v zooterapii sa rovná špeciálne trénovanému zvieraťu, za predpokladu, že pacientovi jeho prítomnosť prináša jednoznačný prospech. Hornáček s kolektívom (2021) prezentujú termín animoterapia ako starší pojem. Presadzujú novší termín animal – assisted therapy, zvieraťom asistovaná liečba. Intervencia pomocou zvierat v liečebnom procese je zaistená odborným personálom zo zdravotníckych sekcií. Cieľom je skvalitniť fyzické, spoločenské, senzorické, citové a kongnitívne funkcie pacienta, podmieniť edukačnú a motivačnú účinnosť liečebného procesu.

Metóda Animal – assisted activities, zvieraťom asistované aktivity, jej podstatou je zapojenie zvieraťa do bežných denných rutín, čím sa dosiahne zvýšenie kvality života spolu s emočným prejavom radosti, pokoja, šťastia. Charakteristickým príkladom je využitie slepeckého psa (Gúth 2018).

V živočíšnej ríši máme enormné množstvo druhov zvierat. Pri zooterapii využívame najčastejšie koňa (hipoterapia), psa (canisterapia) a mačku (felinoterapia) (Gúth 2018).

Do terapie je možné zapojiť aj iné zvieratá ako napríklad delfína (delfinoterapia), lamu (lamaterapia), papagája alebo iný druh vtáctva (ornitoterapia), insektoterapia (hmyz) (Velemínský et al.2008).

Zdroj: JAVOROVÁ, Janka. VYUŽITIE HIPOTERAPIE U PACIENTA S DETSKOU MOZGOVOU OBRNOU. Bakalárska práca. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta zdravotníckych vied, Piešťany, 2022