Život nás stále niekam ženie. Termíny, povinnosti, zadania, čo mali byť hotové už včera. Okolo nás sa stále niečo deje a my nemáme čas sa ani len poriadne nadýchnuť. Spomaliť, či len tak sa zamyslieť. Trápi nás, čo všetko sme nestihli a čo nemáme. To, čo máme iné ako ostatní. Sme nešťastní a celkom zabúdame byť vďační.
Byť vďační za všetky prekážky, za všetky polená, o ktoré sa potkýname. Možno nám život nerobia jednoduchším, no vnášajú doň niečo špeciálne.
Otázka znie: sme schopní to vnímať? Sme schopní byť vďační každý deň? Byť vďační za maličkosti, ktoré nám vedia vyčariť úsmev na tvári. Hoc aj na malú chvíľku.
Ja dnes ďakujem za to, ako ma Johnny učí pozornosti, trpezlivosti. Učí ma, ako nájsť vnútorný pokoj. Za čo ste dnes vďační vy?
Text a foto: Ivka Mravcová
Korektúra: Tamarka Vajdíková
